blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG painkiller
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Painkiller



Helloween - Walls of Jericho
pridal Painkiller 17.2. 2007 o 19:12

Písal sa rok 1985. Mladá nemecká kapela Helloween z mesta Hamburg v zostave Kai Hansen (spev a gitara), Michael Weikath (gitara), Markus Grosskopf (basa) a Ingo Schwichtenberg (bicie) sa rozhodla, že svete ukáže niečo nové, čo ešte nemali možnosť počuť. Niečo rýchlejšie ako Metallica a dravšie ako Iron Maiden.

Kapela sa prvýkrát objavila v roku 1984 na kompilácii Death Metal dvoma skladbami a to rockovou vypalovačkou Oernst of Life z pera Weikatha (ktorú nájdete iba na reedícii Walls of Jericho ako bonus) a metalovej vypalovačky Metal Invaders z pera Hansena ktorú nájdete aj na albume, zvukovo však v lepšej kvalite.

V roku 1985 kapela vydáva svoj prvý oficiálny počin, mini LP s názvom jednoducho Helloween. Album obsahoval päť skladieb.

Starlight, ktorú zložil Weikath a otextoval Hansen vás svojou rýchlosťou zhodí zo stoličky. Atypická melódia, a ešte atypickejší refrén. Je to skladba silná, ktorá ukazuje, že metal vie byť aj melodický a pri tom tvrdý. Hansen ide do neuveritelných výšok až vám z toho naskakuje husia koža. (ešte taký dotaz, úvod piesne je... tiež dosť atypický...)

Murderer, čisto Hansenova záležitosť, sa začína pomerne jednoduchým no rýchlym riffom. Refrén udáva základ pre mnohé piesne z tohto obdobia Helloweenu (ako napr. Judas, I´m Alive...)Pieseň nie je zlá, no trvá, kým sa vám dostane pod kožu.

Warrior, ďalšia Hansenová vypalovačka začína palbou guľometov, ktorá prechádza do riffov. Spolupráca Hansena a Weikiho je úchvatná. Obe gitary riffujú a navzájom sa doplňujú. Refrén, ako vždy, je netradičný a napriek tomu, že nie je až tak melodický, určite si vás dostane.

Victim of Fate, od Hansena asi najlepšia pieseň na tomto albume. Piesen sa začína extra rýchlym riffom, a slová hneď zo začiatku "My mother´s a bitch, my father´s a killer..." vám dlho ostanú v pamäti. Po dvoch minutách pieseň vyústi do pomalého sóla, počas ktorého Hansen šeptavo hovorí až kým sa pieseň nevráti do rýchleho temta bombardujúceho riffmi a sólami.

Cry for Freedom, na ktorej sa podielali Weiki a Hansen spolu ma spočiatku prekvapila. Všade som čítal, že tento album neobsahuje žiadnu baladu, táto pieseň sa však začína vybrnkávaním až kým nevyústi do nadneseného pomalého sóla. Po dvoch minútach sa pieseň však natoľko rozbehne, že po balade neostanú ani... slzy? Pieseň sa však končí tak ako začala - pomaly.

Pár mesiacov po tomto mini albume kapela vydáva album Walls of Jericho.

Walls of Jericho/Ride the Sky. Hansen opäť dokazuje svoje skladatelské nadanie. Pesnička začína fanfárami, ktoré vyústia do riffu, ktorý by tvrdosťou mohol konkurovať aj kapele Slayer. Hansen tu podáva spevácky úchvatný výkon a celkovo je to jedna z najleopších piesní albumu.

Reptile, Weikiho kúsok dáva sviežosť albumu a výrazné využívanie basy, ktorá spestruje skladbu. Najlepší je podľa mňa koniec...

Guardians, typická Weikiho hymna. Refrén je nadnesený a melodický, Weiki dokazuje, že zložiť tvrdé a melodické veci nie je problém.

Phantoms of Death, piseň, v ktorej Hansen ukazuje vplyv rockovej hudby na jeho tvorbu. Úvodný riff ako aj celá pieseň ukazujú album v ďalších, ešte nepoznaných farbách. Perfektná vec.

Metal Invaders, spoločný počin, to isté čo na výbere Death Metal, len v lepšej zvukovej kvalite. Inak je to priemerná pieseň. Ničím nenadchne ani neurazí.

Gorgar, taktiež spoločný kúsok, ktorý sa začína presne tak isto ako pieseň Ride the Lightning od Metallici. Úvodný riff, rýchle bicie a do uší sa´dostávajúci refrén, napriek tomu je to skôr priemerná vec.

Heavy Metal (Is The Low), hymna metalu. Na piesni sa podielali obaja, Weiki refrénmi, Hansen verziami. Táto pieseň je typický burcovák divákov. Štýlovo je to skôr rocková pieseň, ale je proste úžasná. Perfektný počin, ktorý patrí medzi to najlepšie z metalu. V tejto piesni sa pekne ukazuje aj sólujúca basa. Takže aké je heslo každého metalistu? Heavy Metal is the Low!!!

How Many Tears, každý by čakal baladu, pri ktorej minie pakel vreckoviek. Pôvodne túto pieseň Weiki zložil ako baldu, ale Hansen mu povedal, nech sračky neskladá a tak ho čakala neľahká úloha, prerobiť pieseň. No myslím, že sa mu to podarilo, pretože pieseň je asi najrýchlejšou na celom album. Baladický pôvod piesne si môžete všimnúť po cca 3-4 minútach, keď začne pomalé sólo. Pieseň je napriek tvrdosti veľmi melodická a na konci Hansen ide do takých výšok, až vám nabehnú zimomriavky.

Posledný počin z "Hansenovskej éry" bol singel v tomistom roku, Judas, v podstate priemerná metalová vec. Svojou štruktúrou dosť pripomína pieseň Aces High od Iron Maiden.

Dnes si album môžte kúpiť v reedícii, ktorá obsahuje mini album, Walls Of Jericho aj singel Judas, spolu 14 piesní. Na bonusovom CD nájdete zremixované piesne Murderer a Ride the Sky, naživo Intro/Ride the Sky a Guardians, Oernst of Life a Metal Invaders z kompilácie Death Metal a Suprise Track s Michaelom Kiskem, o ňom ale až v ďalšej recke.

Album je veľmi dobrý ako po inštrumentálnej, tak po melodickej stránke. Čo sa týka spevu... Mne trvalo dosť dlho kým som si zvykol na Hansenov hlas. Farbu hlasu má veľmi nezvyčajnú, no nemôžem povedať, že by oplýval nejakým úžasným hlasom. Spievať vie pomerne vysoko a keď si zvyknete na jeho farbu hlasu, tak sa vám určite zapáči aj album.

Dotaz na záver. Na obale albumu je maskot Fung Face. Kedže to bolo mierne kopírovanie Iron Maidenu a ich Eddiho, je to prvý a posledný album s touto príšerkou.

Hodnotenie: 90%



Prístupov 2200
Kvalita článku
hlasov 0

PRÍSPEVKY
SLEDUJETE
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Helloween - Walls of Jericho
[ 17.2.2007] (príspevkov 7)
Hudba môjmu srdcu blízka (+ recenzie na ...
[ 23.12.2005] (príspevkov 0)